Ja a moj syn 5
Ráno som sa zobudila vedľa Peťa skôr než on. Blažene spal, dívala som sa naňho a prežívala v sebe nehu, ktorú som k nemu cítila. Bol v spánku taký krásny a taký detský! Opatrne som vstala a všimla si pritom škvrnu pod sebou od jeho semena, ktoré zo mňa včera vytieklo. Zahanbila som, že si všime stopy po tom, čo sa tu stalo. Prikryla som ju, osprchovala sa a začala pripravovať raňajky. Muselo sa to včera stať? Konala som ako zmyslov zbavená, poddala som sa síce jeho vôli či túžbe, ale nenapomohla som tomu z väčšej časti ja sama? Ako sa dnes ráno zachovať? Celá som sa chvela od trémy, keď vstúpi do kuchyne a pozrie sa na mňa tými ľúbiacimi očami. Nesmiem mu ani len naznačiť, čo sa vo mne deje, všetko musí byť normálne. Pozrela som sa na hodinky; na stole už boli pripravené hrianky s maslom, šunka, pomarančový džús. Ešte stále spí? Treba mu ísť do školy a predtým sa ešte musí ukojiť... Vošla som do spálne a prisadla si k nemu na posteľ. Nežne som ho pobozkala. Otvoril oči a keď ma začal vnímať, blažene sa usmial. "Peťo, dnes už nie je nedeľa! Šup do sprchy, raňajky sú na stole!" Vošiel do kuchyne zo sprchy práve vo chvíli, keď som na druhú polovicu stola prestierala pre neho biely uterák. Všimol si to, ale rýchlo odvrátil od stola tvár. Bol iba v trenírkach. Prišiel ku mne a pobozkal ma. V tvári sa mu zračili rozpaky, ktoré som predtým uňho nevidela. To nebola tá chlapčenská hanba, s ktorou predo mnou predtým statočne zápasil. Stalo sa niečo? Telom mi prešla horúca vlna. Ublížila som mu? "Ako sa ti spalo, miláčik?" spýtala som sa významne, ale nie zase tak, aby som mu očividne pripomenula, čo sa stalo. Snažila som sa byť dôverná, ale pritom normálna, intímna, ale nie provokujúca. Rozpačito sa usmial, no bol to úsmev, ktorý prezrádzal akýsi zmätok. "Sklamal som ťa," previnilo povedal potichu. "Prosím?" "Včera. Nie som dobrý muž." "Tak to ťa trápi?!" pohladila som ho po líci. Ako to tí chlapci prežívajú! Ale chápala som ho. Iste mal v predstavách o sebe obraz muža - alebo chcel, aby takým bol - ktorý pri súloži totálne zničí ženu a tým sa ukáže, aký je on muž! Veď už musel kadečo čítať, pričom všetka tá sugestívna pornoliteratúra kladie dôraz práve na toto ješitné mužské ego. "Ale choď," povedala som milo. "Ako si ma mohol sklamať? Nejde hneď všetko naraz. Všetko sa naučíš. A teraz už poď, ukoj sa, lebo prídeš neskoro do školy." Stál pri stole celý nesvoj, ruky spustené, a díval sa na mňa. "Musím...?" "Nemusíš. Pravdaže nemusíš. Ale celý deň na to budeš v škole myslieť. Ako sa sústredíš?" "Tak dobre..." podvolil sa, trochu sa začervenal a poslušne si stiahol trenírky po kolená. Podišiel k stolu. Sadla som si a dívala sa naňho. Penis mu visel na polospustených vajciach, bol naliaty a ťažký. Inokedy by mu už stál ako roh. Akoby sa ho bál dotknúť, chytil ho za koniec poniže žaluďa a začal si ho kmitavo honiť. Nebolo to bohviečo, penis sa mu hompáľal v prstoch a hoci sa snažil, očividne sa snažil, nešlo to. Och, tá psychika! Nemohla som ho tak nechať, to by som mu ublížila ešte viac, než to v sebe cítil. Vstala som a podišla k nemu. Prestal a previnilo sa na mňa díval. Dobrotivo som sa usmiala. Rozviazala som si župan a mierne ho rozhalila, aby mi videl nahé telo. Nebolo to ľahké, hanbila som sa, ale súčasne ma odspodu už zalievalo teplo, ktoré sa vo mne budilo. Prsníky sa mi vypli. "Stále na to myslíš. To nesmieš. Poď, opri sa o mňa, ja ti to urobím..." Postavila som sa za jeho chrbát, rozhalila si župan úplne a nahým telom som sa pritisla k nemu. Cítila som na bruchu jeho tvrdý zadok; podbrala som mu ľavou rukou miešok medzi nohami, zodvihla a mierne ho zovrela v dlani a pravou som mu chytila penis. Chvíľu som otáčala prstami predkožku po žaludi. To účinkuje, to som ešte nezabudla. Blažene vzdychol. Odovzdane sa oprel vzadu o moje telo a vypučil lono dopredu. Penis mi v prstoch tvrdol, cítila som to. O chvíľu už bol vzpriamený, stiahla som z neho predkožku hlboko dole - šlo to krásne a hladko, žaluď bol mokrý - a znova ju natiahla. Začala som ho honiť. Rýchlo a pevne, dala som si záležať, a cítila som pritom, ako vlhnem dole medzi pyskami. Len poď, anjel môj, poď, nezdržuj. Už začal stonať. Pridala som. "Nezadržuj..." zašepkala som. Ešte chvíľu a blížil sa koniec. Chytil ma vzadu za boky a tuho mi vtisol prsty do stehien. "Môžeš, môžeš..." povzbudzovala som ho. Vyvrátil hlavu. A bolo to tu. Tlmene vykríkol. Semeno z neho vystreklo ďaleko dopredu a kým sa otriasal v orgazme v mojom náručí, dokončovala som ho pomalými pohybmi po celej dĺžke penisu, kým nevypadla z neho posledná kvapka a penis mi v ruke nezmäkol. "O týždeň sú prázdniny," povedala som, keď už sedel za stolom a jedol. "Pôjdeme na chalupu. Naučím ťa to. Každý chlapec v tvojom veku rýchlo strieka, z toho si nič nerob." "Dá sa to? Naučiť?" "Tak ako sa dievča musí učiť dosiahnuť orgazmus, tak sa chlapec musí učiť ho oddialiť. Všetko sa dá." "Tak to nebolo včera zlé?" spýtal sa so zrejmou úľavou, skoro s nadšením. "Och, Peťo! Vôbec nie!" pohladila som ho po hlave. "Si krásny chlapec. A už si môj muž. Ľúbim ťa. Teraz sa rýchlo sa najedz, musíš sa ponáhľať." Ani neviem, ako ma to napadlo: bolo už v tom to moje rozhodnutie oddať sa Peťovi? Alebo v tom bol Marek? Zavolala som do práce, že dnes neprídem a zašla som za gynekológom nechať si predpísať antikoncepčné pilulky. Bývalý spolužiak, dobre sa poznáme, už z domu som odchádzala fyzicky vzrušená a tak keď ma prezeral a rozťahoval mi pošvu všetkými tými nástrojmi a zakaždým akoby nevdojak s úsmevom zavadil o klitoris, skoro som vybuchla. Keby tam nebola sestra, na môj veru ho požiadam, aby ma tam na tej koze odbavil, v takom som bola stave. Všimol si to. "Dievča, kedy si mala poslednýkrát kvalitný orgazmus?" "Prečo sa pýtaš?" nasilu som sa zasmiala. "Máš to tu prekrvené ako v ohni, človeče. Masturbuješ vôbec?" Zbieralo sa to po tieto dni vo mne, hromadilo. Vyšla som od neho celá rozpálená. Stála som na ulici a vzápätí som sa rozhodla. Idem k Vlaste! Či už tam bude Marek alebo nie, či už bude chcieť byť pri tom alebo nie, musím sa nechať odbaviť, poriadne ukojiť, vyčerpať sa do bezvedomia, dnes znesiem aj trochu bolesti a to dokáže len Vlasta. Zastavila som auto pri lesíku pred ich domom, stiahla si nohavičky po kolená a sňala si z hrdla dlhý náhrdelník pozostávajúci z bielych všelijako hranatých brúsených sklíčok veľkosti lieskových orieškov. Celý náhrdelník som si tam na sedadle pomaly vtláčala kúsok po kúsku hlboko do pičky, až som sa skoro pritom odbavila. To, čo sa už nezmestilo a viselo von, som vyhla nahor, pritlačila medzi pyskami na klitoris a na to natiahla natesno späť gaťky. Rada občas nosievam v sebe nejaký predmet, hocičo, čo neublíži, uvedomujem sa tak, cítim sa som plná. A bola som plná, cítila som to šúverenie sklíčok o seba a o steny pošvy pri každom pohybe, bolo to elektrizujúce, napínajúce, ohromné. Zazvonila som, otvoriť mi prišiel Marek. Tak predsa je doma! Bol iba v kúpacom plášti, spod ktorého mu bolo vidieť holé nohy. Ostal zarazený. Myslel si, že som prišla k nemu? Začervenala som sa. Ale už mi na tom nezáležalo. V priestrannej chodbe sa otočil ku mne a v rozpakoch, ktoré by som uňho nepredpokladala, povedal: "Mali ste mi predsa zavolať... že prídete." "Prišla som nevhodne? Mama je doma?" "Áno, ale..." Za dverami do izby som počula typické ženské stony. Ale to nebola Vlasta. Zamrazilo ma. "Má tam niekoho?" "Keď ste ma odmietli..." Vyzeral tak previnilo, že sa mi ho chcelo pobozkať, hoci som vôbec nevedela, o čo ide. "Je tam Eva. Mama ju pripravuje. O chvíľu sa s ňou budem milovať." "Milovať?! S Evou?!" Poznala som ju, občas som ju tu vídavala, chodievala vypomáhať alebo len tak, ako som dovtedy vedela, trochu si pokecať. Otvorila som dvere do izby a vošla som dnu. Uprostred izby stál dlhý jedálenský stôl vyzdvihnutý hore a prikrytý bielym prestieradlom. Na ňom ležalo nahé telo Evy s roztiahnutými nohami a Vlasta, oblečená len v župane, ju prstami zaborenými hlboko do pičky, pomaly a vláčne ukájala. "Marta...?!" s prekvapením zodvihla Vlasta hlavu ku mne, keď ma zazrela. Eva sa na mňa len odovzdane pozrela mútnymi očami. Podišla som bez slova k nim. Žasla som a srdce mi tĺklo. Nevedela som, že Vlasta má okrem mňa ešte aj iné dievča. "Nevedela som, že dnes prídeš..." povedala Vlasta. "Nevadí... len pokračuj." Bola som strašne vzrušená. Vlastine prsty sa kĺzali v Evinej pičke, jemne a plavne, von a dnu, napokon ich vytiahla a pohladila Evu po stehnách a po bruchu. "Už si mokrá..." povedala vzrušene. "Pôjdem pro neho." Pozrela sa na mňa. "Marek sa bude milovať. Chceš sa pozerať?" "A môžem? Čo na to Marek?" "Marek ťa predsa chcel." Vlasta odišla a Eva si sadla tak, že jej zo stola ovisli nohy. Vyzerala na takých šestnásť, sedemnásť, hoci som vedela, že má dvadsať. Dievčenská tvár s krátkymi vlasmi, útle telo, malé, okrúhle a odstávajúce prsíčka s tenkými bradavkami, vyholený rozkrok s drobnou mušličkou, všetko to pôsobilo vzrušujúco panensky, najmä ak som k nej nevdojak prirovnala Vlastu alebo seba. No v očiach, v jej očiach bol lesk, ktorý mal ďaleko od nevinnej panenskosti a ktorý rozpaľoval aj mňa. "Panebože, ja som vzrušená...!" povedala bez ostychu. "Ešte som nemala muža." V tej chvíli, na tomto mieste, za týchto okolností, keď som toto všetko videla a vnímala, som zrazu strašne ľutovala, že nie som na jej mieste ja, že nie ja som tá, s ktorou bude tento krásny mladý muž prvýkrát súložiť okrem mamy. Prečo som ho odmietla? Ale už sa otvorili dvere a do izby vošla Vlasta so synom. Vzrušenie, ktoré v tom dusne zavislo, by sa dalo krájať. Nastalo ticho. Vlasta doviedla Mareka k stolu oproti Eve. Prečo práve na stole? Prečo to neurobia tam na gauči? Chcela z toho Vlasta vytvoriť pre neho obrad? Mal byť ten stôl oltár? Marek sa rozpálene díval na Evu, položil jej ruky na ramená, hladil ju, pohládzal prsia, pohládzal boky... Eva sa naňho dívala s rozochveným očakávaním. "Tak,“ povedala Vlasta. Takú vzrušenú tvár som u nej už dávno nevidela. "Môžete sa spojiť." A sňala z jeho bokov uterák, ktorý jediný ho prikrýval. Spod brucha mu vyskočil tvrdý a napnutý penis. Nebol výnimočný ani dĺžkou, ani hrúbkou, normálny stoporený penis vzrušeného muža, no čo mi skoro vyrazilo dych, bol žaluď. Bordový, nedlhý a oblý na hrote, no priemer jeho obruby bol širší o dobrý centimeter ako telo penisu. Eva sa naň dívala rozšírenými očami. Videla už vôbec penis? Nesmelo zodvihla ruku a chytila ho. Všetci sme sa na ňu dívali. Držala ho v ruke a pomaly presúvala prsty na žaluď. Ohmatávala ho. Marek usŕkol. "To vojde do mňa...?" zašepkala v úžase. Vlasta ju objala za ramená a nežne ju zvažovala na stôl. "Neboj sa... zodvihni nohy... tak," zdvihla jej nohy a pritisla jej ich kolenami temer na hruď. Pred Marekom a mnou sa vypúlili medzi stehnami dva malé, oblé polmesiačiky hladkých veľkých pyskov spojených k sebe krátkou brázdičkou. Detská pindulka. Omamujúci pohľad. Marekova tvár blčala dychtivosťou. A ja, s tými hranatými sklíčkami vo vnútri tela, som už bola úplne mokrá. Vlasta roztiahla prstami ponad Evine zdvihnuté stehná pysky do strán, vsunula dnu prsty a roztiahla aj malé pysky od seba, takže v tom svetloružovom, lesklom a mokrom vnútrajšku, ktorý sa jej rozsvietil medzi nohami ako čerstvá krátka rana, bolo zreteľne vidieť úzku, stiahnutú dierku do jej pošvy. "Poď," zašepkala Vlasta Marekovi. Marek sa pozrel na mňa. Videla som, že má zábrany. Videla som, ako ma jeho oči prosia: nehnevajte sa; chcel som vás; a chcem vás. Alebo som si to iba domýšľala? Ale bol vzrušený, a veľmi. Chytil si stoporený, vzpriamený penis a pristúpil tesne k stolu, na ktorého kraji čakalo naňho ústie Evinho vnútra. Priložil hrot žaluďa k dierke. Eva zatvorila oči. Videla som, ako sa jej hruď pod kolenami prudko nadúva zrýchleným dychom. Vlasta, zohnutá nad Evinou pičkou, ktorú stále držala roztiahnutú, sa pozrela hore na Mareka. "No...!" pokynula mu. "Ale pomaly..." A Marek, chytiac Evu za boky, začal s jemným úsilím vtláčať žaluď do dierky. Videla som, ako sa jej ústie pod tým tlakom nepretržite a s námahou rozťahuje, ako obopína telo žaluďa, ako sa rozširuje čím ďalej, tým viac, akoby ho hltala do seba... Až som to cítila - ja sama som to cítila v sebe! Široká obruba žaluďa roztiahla dierku na celý svoj obvod a zmizla dnu akoby ho zhltla. Eva zastonala. Marek horúco vzdychol, ale nezasunul celý penis dnu. Zase začal pomaly vyťahovať žaluď von. Zase to rozťahovanie, zase musel prekonávať odpor a keď obruba vykĺzla z okružia dierky, nanovo ho pomaly vtláčal dnu. Tak to urobil niekoľkokrát. Vedela som si predstaviť, prečo. Musel to byť preňho úžasný pocit, práve pre ten žaluď. Napokon, keď ju ním znova roztiahol, chvíľu pohyboval žaluďom v ústí dierky sem a tam a s hrdelným vzdychom jediným pohybom zasunul penis hlboko, až po koreň, celý do pičky. Eva sa prudko napla a ticho vykríkla. "Bože, ty si úzka...!" zastonal Marek. Vlasta ju pustila. Marek sa pozrel na mňa a mne bolo z jeho pohľadu mdlo. Pevnejšie chytil Evu za boky pri zadku a tak, ako tam stál zasunutý v nej, omráčený, dychčiaci, horúci a napnutý, ju začal pravidelne, hlbokými prírazmi, náruživo, hlboko, ale nie rýchlo jebať. Nerada používam toto slovo, samo o sebe je veľmi vulgárne, ale v tomto prípade nenachádzam priliehavejší výraz. Stáli sme obe po jednej strane stola a dívali sa na to. Vlasta blčala a dívala sa na Mareka s takým obdivom ako na boha. Mňa fascinoval jeho penis. Prvýkrát som naživo videla ten živý piest, ako pravidelne vniká a vychádza do otvoru v ženskom tele. Stlačila som k sebe nohy a stískala vo vnútri pošvu, ukájala som sa. Pracoval oduševnene a s vášňou, zakaždým čo do nej udrel, Eva sa mykla na stole a temne vykríkla. Zdalo sa mi, že to trvalo nekonečne dlho. Každú chvíľu som čakala, kedy to začne do nej vstrekovať. Ten mal výdrž! Možno párkrát už aj mal toto nutkanie. Vtedy zaboril penis čo najhlbšie do jej tela a na pár sekúnd znehybnel. Z tváre mu žiarila taká blaženosť a také napätie, aké som u muža ešte nevidela. A potom začal znova. Mala som pocit, že už som na pokraji orgazmu. A v Eve sa zrazu začínal napínať kŕč. Vlasta jej siahla medzi pysky a pritlačila prsty na klitoris. V tej chvíli Eva spontánne vystrelila vysoko ruky, zúfalo si nimi pritisla kolená k prsiam a začala sa prudko mykať v ústrety jeho prírazom. Jej výkriky akoby sa jej zasekávali v hrdle. A potom vystrekla. Jasne som videla, ako prudko vystrekla z dierky nad pičkou tenučký prúd. Tak ako ja. Ja sa vždy počúram, keď som v extáze. A potom pomaly, pomaličky spúšťala nohy. Skoro nevládala dýchať. Bola hotová. Marek pomaly vytiahol penis z jej tela a ťažko oddychoval. Asi už tiež nevnímal okolie. Po chvíli sa snažil znova do nej dostať, ale Eva zastonala ako v spánku: "Nie... už nie..." Bol bezradný. Penis mu stál ako žrď. Pozrela sa na mňa. Čo bolo v jeho očiach? Túžba? Prosba? Žiadosť? A všetko to podfarbené akýmsi abstraktným previnením? Bola som opitá. Už som nedbala na nič. Konala som podvedome. Už som nedbala na to, že tam bola jeho mama, nedbala som, že na stole leží polomŕtva Eva, ako zhypnotizovaná jeho očami som pomaly kráčala k nemu a kľakla si pred neho tak, že som tuho stisla stehná k sebe. Cítila som v útrobách tie kamienky náhrdelníka. Mútnymi očami sa pozrel dolu na mňa. Bez slova som mu chytila penis do ruky a vsala ho do úst. Mozog mi hovoril, čo robím, polovicou vedomia som sa sama videla tu, v tejto izbe, v spoločnosti týchto ľudí a v tejto polohe, ale to, čo celý dospelý život nosím v sebe, to, s čím chodím, s čím neustále bojujem, zvíťazilo. Tuho som mu odspodu chytila vajcia, druhou rukou som mu chytila telo penisu a perami na žaludi som ho za niekoľko sekúnd prinútila vystriekať sa mi do úst, až som to nestačila hltať. V tej chvíli som sa odbavila aj ja. A čúrala som do gatiek, čúrala pod seba, tam, kľačiac pred ním, až kým som neucítila na tvári odzadu teplé Vlastine dlane. Ešte sa mi chveli prsty, keď som štartovala auto. Rýchlo som od nich odišla, hneď, ako som sa spamätala. Hanbila som sa. Pred nimi aj sama pred sebou. Mozog už bol čistejší. Čo som to urobila? Dosiaľ som sa milovala s Vlastou, ale bolo to vždy intímne, niekedy nežné, niekedy surové, ale vždy to bolo slastné súkromie, v ktorom sme si robili to, čo nás tešilo a čo nás najviac uspokojovalo. A Marek? Prečo som ho vtedy odmietla? Prečo som musela byť svedkom toho, ako súloží s tým dievčaťom a pritom čítať v jeho očiach, ako túži po mne? Prečo som sa tak ponížila a iba dokončila to, čo nedosiahol u toho dievčaťa pritom sa, naviac, samovoľne ukojila len tým, že sa mi odbavil do úst? Mala som orgazmus, ale nebola som uspokojená. Kamarát ráno mal pravdu: dievča, kedy si malo naposledy kvalitný orgazmus? Šla som sem, aby som si ho nechala urobiť. Namiesto toho mám teraz mokré gaťky i náhrdelník v kabelke a tam dole, kde priliehajú k sebe malé pysky a trú sa o seba, mi neustále akoby tlela naliehavá hrozba požiaru. Mohlo byť už okolo obeda. Zastavila som pri jednej reštaurácii na kraji mesta a objednala si kávu. Na jedlo som nemala chuť. Neodolala som a dala som si malú becherovku a kým som ju cucala, zavonil mi v kabelke mobil. "Mami, kde si teraz?" Peťov láskavý hlas. "Peťo, ty nie si v škole?" "Dnes nám to skončilo. Môžeme sa stretnúť pri kine?" Srdce sa mi roztĺklo pocitmi, ktoré by som nevedela popísať. Môj Peťo... rýchle som zaplatila a odišla. Ale prečo sa stretnúť? A prečo pri kine? Už z diaľky som ho videla. Môj blondiačik v bielom tričku s krátkymi rukávmi a v modrých nohaviciach, stál tam na rohu a obzeral sa na každú stranu. Zaparkovala som a kráčala som k nemu. Keď ma zazrel, celý sa rozžiaril. Vyšiel mi v ústrety. Pobozkal ma. "Peťo... čo sa deje?" "Poď..." chytil ma za ruku a viedol k cukrárni. Neveľká, útulná a voňavá miestnosť obložená mahagónom a v rohu, v kúte stolík, na ktorom stála váza a v nej obrovská kytica gerbier. Zbožňujem gerbery. Viedol ma k stolíku. Bola som nemá, bol som užasnutá, bola som úplne mimo. Obradne mi podržal stoličku, sadla som si a on si sadol oproti mne. Vzápätí prišla predavačka v bielej zástierke a priniesla na podnose dva veľké ovocné poháre plné broskýň, jahôd, čerešní, šľahačky a čokolády a pred nami ich poliala korenisto voňajúcou griotkou z maličkých krčiažtekov. Významne a sprisahanecky sa usmiala na Peťa a odišla. "Preboha... Peťo... čo..." koktala som úplne vyvedená z miery. Krásne sa na mňa usmial. "Povedal som, že máš narodeniny. Nechal som si to pripraviť." Do očí mi náhle vbehli slzy. Nemohla som dostať zo seba ani slovo. Tušila som, prečo to všetko je. To dnešné ráno. A koľko to muselo stáť! Sporil si na tenisovú raketu. Musel minúť všetky peniaze. Chytil ma na stole za ruky. "Mami..." povedal ticho. "Chcem ti povedať..." hľadal slová. "Si proste tá najsenzačnejšia mama na svete." Mysľou mi preblesklo, odkiaľ som práve prišla, čo som robila, pri jeho nevinnosti som sa zrazu cítila nečistá, nemohla som rozprávať a nemohla som sa tu ani rozplakať. Iba som sa usmiala. Videl moje dojatie a bol viditeľne šťastný, že sa mu to podarilo. Široko sa usmial a aby to všetko zľahčil, tak povedal: "No fakt! Si babka! Nedáš si?" A s chuťou začal jesť. Postupne som sa uvoľnila a ukľudnila. Predavačka sa na nás s obdivom dívala. Bola som hrdá, že tu s ním sedím. Krásny mladý chlapec, krásny mladý muž! Každý mi ho mohol závidieť. Bola som šťastná. Keď sme dojedli a predavačka zrámovala stolík, bolo načase, aby som sa mu poďakovala. Teraz som ho chytila za ruky ja. "Peťo, ani nevieš, aká som dojatá. Budeme navždy navždycky tí najlepší kamaráti." "Nie..." povedal potichu. "My sme milenci." "Tak dobre,“ povedala som to rozhodné slovo. "Budeme milenci." "A naučíš ma, čo si mi sľúbila." "Naučím ťa." "Ideme domov?" spýtal sa sprisahanecky. "Poď,“ rovnako sprisahanecky som mu odpovedala a spoločne sme vstali spoza stolíka vediac, k čomu sme sa rozhodli.