Ja a moj syn 1
Keď som mala osemnásť, až po uši som sa zamilovala do muža, ktorý bol mojím princom. Všetko sa však skončilo inak. Oplodnil ma, potom opustil a svet sa pre mňa zrútil. Narodil sa mi syn. Prekrásny anjelik, ktorý mi pripomínal tú veľkú, ohromnú lásku, z ktorej počal. Rástol a ako vyrastal, čím ďalej, tým viac bledol vo mne obraz jeho otca a predmetom mojej lásky sa stával on sám. Vyrastali sme vlastne spolu, obaja upnutí k sebe a vidiaci sa jeden v druhom. Boli to krásne roky. Občas mi ale chýbal muž. Nie ako predmet lásky, tú som mala a už som sa nechcela znova popáliť. Bola som však mladá, so zdravým telom a zdravou chuťou a tak som si okrem pravidelnej a častej masturbácie občas dožičila aj malé tajné úlety - no zakaždým som sa z nich vracala ešte hladnejšia než som bola. Neuspokojovali ma tak, ako som si predstavovala, prišla som na to, že muži v mojej vášni hľadali - a nachádzali - predovšetkým uspokojenie vlastného tela, nie môjho. Až na jeden prípad. Raz sa mi skoro podarilo nájsť si partnera, ktorý ma dokázal nasýtiť a pridať aj niečo naviac. Jeho prvého som si začala brávať aj domov a možno by z toho niečo nakoniec aj bolo, nebyť môjho anjela. Mohol mať vtedy sedem, osem rokov a detsky sa zaťal, že žiadneho iného muža okrem seba nechce vedľa mňa vidieť. Čo som mala robiť? Ľúbila som ho tak ako nikoho na svete a tak som sa rozhodla, že mu budem verná na večnosť. Náhoda chcela, že som sa v tom období zblížila s kolegyňou, ktorá bola o dvanásť rokov staršia odo mňa. Nakoniec som skončila v jej náručí a prvýkrát sa mi otvoril svet tak neobyčajne silných, až vyčerpávajúcich sexuálnych zážitkov, že som prestala potrebovať k tomu muža. Až neskôr som sa dozvedela, že jej osud je podobný môjmu a to v celom tomto príbehu zohralo vážnu rolu. Peťo rástol a naša láska sa prehlbovala. Keď človek žije permanentne s jedným človekom, nevšíma si zárodky zmien, ktoré sa mu odohrávajú pred očami. Príde však chvíľa, keď sa tieto naakumulované zárodky odrazu zmenia na novú kvalitu a ohúrený človek je zrazu postavený pred novú vec. U mňa to bolo vtedy, keď som ho raz ráno uzrela v pyžame s mohutnou erekciou. Stál mu tak hrozne, tak hrozne mu vydúval nohavice, že som stratila dych a dlho som sa nemohla spamätať z tohto úkazu. Mal pätnásť. Alebo štrnásť? A ja som pochopila to, na čo som nikdy predtým ani len nemyslela: tu, pri mne, vedľa mňa, v tomto byte dozrieva muž. Bol to krásny chlapec. Blonďavý ako jeho otec, vysoký, s formujúcimi sa svalmi, s prekrásnym tvrdým a okrúhlym zadkom a s nádhernou, spola ešte detskou, no spola už mužnou tvárou s modrými očami. Dospievajúci anjel, ktorý ma miluje ako svoju najväčšiu lásku. Mala som tridsaťtri rokov. Od toho rána som sa prestala naňho dívať ako na dieťa. Bolo to zvláštne a chvíľu trvalo, kým som si na to navykla. Predo mnou bolo zrazu veľké neznámo. No čo ma zarážalo najviac a v čom som sa najmenej vyznala, som bola ja sama. Už mi neuniklo, že na jeho pyžame i na jeho prestieradle nachádzam stopy po polúciách. Ako dlho to už máva? A ak má polúcie, robí si to už aj sám? A ak onanuje, ako často? Kde? Časom som nachádzala dôkazy, ktoré by som si predtým nevšimla. Zaschnuté a stečené semeno na vrchnáku záchodovej misy, zabudnutá zoschnutá vreckovka pod posteľou, plechové trenírky… Alebo to nebolo semeno? Bolo to len v mojej horúcej fantázii? Nebolo. Raz som prišla domov s tým, že je ešte v škole. Spod dverí do kúpelne svietilo do chodby svetlo. Že by už bol doma? Vybaľovala som nákup v kuchyni, keď vyšiel z kúpelne len v trenírkach. V tvári rozhorúčený, oči sa mu ešte svietili. Rýchle sa napil mlieka a stratil sa v izbe. Vošla som do kúpelne a rozbúšilo sa mi srdce. Na umývadle vedľa mydla a kúsok na kachličkách za ním veľká dávka čerstvého semena. Nebolo ju jasne vidieť. Nevšimol si to. Ponorila som do nej prst a celá rozochvená ju roztierala medzi nimi. Hladké, klzké, teplé semeno plné miliónov spermií môjho syna… On sa tu pred malou chvíľou práve urobil! Vyšla som von a nevedela som, čo mám robiť. Spamätaj sa, Marta, hovorím si. Je to dobré. Chlapci, ktorí neonanujú, sú chorí. Ale predstava, ako stojí nad tým umývadlom so vztýčeným penisom, dychčiaci, hlava zvrátená, oči zavreté a rukou sa privádza nahý do extázy, mnou lomcovala niekoľko dní. Nevyznala som sa v tom. Čo ma rozrušuje? Čo ma trápi? To, že tu mám už muža? To, že sa ten muž ukája? A pomaly sa vo mne vynoril ten základný pocit: nie, to, že onanuje, nie je nič zvláštne. Už som ho prestala vnímať ako decko. Je to niečo iné, čo mi nahlodáva moju istotu v neho: prečo to robí sám? Prečo sa skrýva? Znamená to, že sa odo mňa už odlučuje? Môže to znamenať, že si už vytvára svoj vlastný svet, do ktorého nebudem mať nikdy prístup? S tým som sa nedokázala vyrovnať. Môj život bez jeho totálnej účasti by stratil všetko. Raz sme sa s Vlastou milovali. Začínali sme ako vždy, vzájomným hladením, rozdrážďovaním pokožky zvláčnenej teplou a voňavou sprchou, na čo sme si sadli do kresiel tesne oproti sebe tak, že sme skoro ležali, vyložili nohy jedna druhej na kolená a obojstranným penisom, ktorého konce si každá zaviedla dnu pičky, sme sa pomalými pohybmi privádzali na začiatok slasti. Von - a dnu, von - a dnu… keď mne vchádzal do tela, z nej vychádzal, penis viedla Vlasta a rozprávali sme si pri tom príjemné veci. Neviem, prečo ma to napadlo práve vtedy. Bola som už teplá, vzrušenie vo mne stúpalo a s pôžitkom som cítila, ako ma ten na pohmat príjemný, dosť objemný ružový žaluď pri každom vniknutí približuje svojimi vibráciami k nebu, v ktorom tuhnú svaly a rozplýva sa vedomie. Ale malo to súvis. Až neskôr som si to uvedomila. Moje podvedomie pracovalo: túto moju rozkoš spájalo s ním… „Chcem ti niečo povedať,“ vyriekla som ticho medzi perami. „Aj mne je božsky,“ povedala Vlasta hlasom, v ktorom už klokotalo vzrušenie tak ako mne. „Mám doma muža.“ „Muža?!“ Vlasta sa spamätala a prestala robiť. „To nemyslíš vážne?!“ „Rob mi, prosím ťa. Neprestávaj…“ Vlasta vytiahla penis zo seba aj zo mňa, kľakla si ku mne medzi nohy, vsunula mi prsty do pičky a hlboko v nej ma pomalými, vláčnymi a krúživými pohybmi začala robiť. Dívala sa hore na mňa. V očiach som jej videla strach, zvedavosť, napätie z toho, čo bude počuť. „Môj Peťo,“ povedala som potichu a zavrela som oči. Zrazu som bola v inom svete. Cítila som, ako sa vo mne nezadržateľne dvíha orgazmus. Stúpal. Vyvieral odkiaľsi z najhlbšieho dna. Šla som mu v ústrety. Roztvorila som sa. A keď dospel k vrcholu, oddala som sa mu tak bezbreho, tak totálne, tak úplne, ako už dávno nie. Vlasta ma utrela, teplo a s láskou ako dieťa, lebo som sa pritom zase celá počúrala, sadla si mi na kolená a pritisla si moju hlavu na prsia. Utišujúco ma hladila. Toto sú po orgazme, sýtom a hlbokom, tie najkrajšie chvíle. Cítila som vôňu jej tela. Otvorila som oči a videla som jej tvár blízko mojej. „Môj Peťo je už muž. A ja neviem, čo mám robiť.“ Vlasta položila šálku s teplým voňavým čajom, ktorý píjavame v prestávkach medzi milovaním, a objala ma na gauči, na ktorom sme sedeli vedľa seba, za ramená. Usmiala sa. „A to sis myslela, že zrazu len príde za tebou, stiahne si nohavice a začne sa pred tebou robiť? Len tak? To ťa tak prekvapuje?“ Nie. Isteže nie. Hoci prečo aj nie? Ale nie, to som musela uznať. Muselo to byť preňho vskutku zarážajúce - to, čo sa v ňom ozvalo. Ako sa v tom mohol vyznať? Objavuje v sebe čosi, čo doteraz nepoznal. A iste pritom objavuje aj to, aké je to ohromné, aké je to príjemné… No čo to je? Čo to znamená? A je to dobré? Je to zlé? A čo, keď je to zlé? „Máš pravdu,“ povedala som. „Ale keď to bude tak ďalej pokračovať, neprídem oňho?“ „Prečo?“ Znova sa usmiala a ja som mala pocit, že za tým úsmevom niečo je. „Doteraz sme boli vždy spolu. Vo všetkom. Nemal predo mnou žiadne tajnosti. Nechcem, aby sa stiahol do seba a ja tam už nebudem mať prístup.“ „Tak mu to povedz,“ povedala milo. „Vysvetli mu, čo to je, čo robí. Pochváľ ho, že je už muž. A povedz mu, že osamenie nie je to najlepšie, čo si človek môže vybrať. Si pri ňom a chceš byť pri ňom aj vtedy, keď tú potrebu pocíti, pretože ho máš rada.“ Cítila som, ako sa mi zrýchlil tep. Všimla som si však, že aj na Vlastiných neveľkých, ale stále pevných prsiach sa bradavky, ktoré ani doteraz neboli celkom ploché, sťahujú a tvrdnú a vystupujú z dvorcov ako tmavoružové šúľky. „Rozhodne by si ho nemala akože prichytiť pri tom. Normálne sa s ním pozhováraj, veď sa ľúbite, nie? Nakoniec, prečo by si mu to nemohla robiť aj ty?“ „Ja?!“ stislo ma v podbrušiu a uprela som oči na Vlastu, aby som zistila, ako hlboko do mňa vidí. „Povedz mi, Marta. Ani raz ťa nenapadlo, odkedy si to zistila, že by si ho chcela mať?“ Mlčala som. Srdce mi bilo. „Ja s mojím synom súložím už štyri roky. Ale teraz poď… Chcem to už,“ líhala si na chrbát a ťahala ma k sebe. „Rukou, urob mi to ako minule…“ Celá ohúrená z toho, čo som počula, som sa poddala jej vôli, ale robila som to všetko ako v sne. Podložila som jej pod zadok malý pevný vankúš, takže lono mala vyklenuté dohora. Roztiahla som je kolená a prstami ľavej ruky rozhrnula vrchné vyholené pysky ohanbia. Vystrela som dlaň pravej ruky, palec pritisla do jej vnútra, končekmi prstov vyhmatala ústie mokrej, klzkej dierky a pomaly vtláčala dlaň, mierne ňou točiac zo strany na stranu, do hĺbky jej tela. Napínala sa, zatínala zuby a bolestivo stonala, ako sa jej väzivo pošvy rozťahovalo pod tlakom vnikajúcej ruky, až som mala v jej pičke ruku po zápästie. Opatrne som vo vnútri krčila prsty do päste. Cítila som tú horúcu a pružnú svalovinu, ktorej odpor som musela prekonávať, vzrušovalo ma to, ale mysľou som bola niekde inde. Keď dlaň bola v jej pičke už zovretá v päsť, prstami ľavej ruky som jej úplne obnažila klitoris, ktorého hlavička už lesklo vyčnievala spod predkožky v korunke medzi malými pyskami, pritisla ich naň a rukou som začala v tele pomaly pohybovať smerom von a dnu tak, ako mi to jej pevné zovretie dovoľovalo. Netrvalo to dlho. Minútu, dve. A Vlastine brucho stuhlo na kameň, tvár sa jej znetvorila, oči sa vypúlili a v krvavej, fľakatej červeni, ktorá jej zapálila šiju a tvár, sa jej z hrdla vydral výkrik trpiaceho zvieraťa.